Ján 5:2-9

V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník po hebrejsky nazývaný Betesda, s piatimi stĺporadiami. V nich ležalo množstvo chorých, slepcov, chromých, ochrnutých. Bol tam človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho Ježiš videl ležať a spoznal, že je už dlho chorý, opýtal sa ho: „Chceš vyzdravieť?“ Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma zaniesol do rybníka, keď sa zvíri voda; kým ta dôjdem sám, zostúpi predo mnou iný.“ Ježiš mu povedal: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. V ten deň však bola sobota,

Keď sa pozrieme na slová, ktoré Ježiš povedal mužovi v tejto scéne, je tu niečo dôležité, čo by sme nemali prehliadať. Nehovorí len: Vstaň! Ale tiež hovorí: Vezmi si lôžko a choď!

Prečo to hovorí a čo sa tým snaží povedať? Hovorí, že muž by si už nemal ľahnúť. Bol uzdravený a mal by tiež zostať uzdravený a nevrátiť sa do starého života, ale ten starý život zanechať. Mal by si vziať lôžko a odhodiť ho, pretože ho už nepotrebuje.

Nanešťastie je mnoho ľudí, ktorých Boh uzdravil, ale potom sa vrátili k svojmu starému životu a chorobe, ale to je Božia bolesť. Keď niekoho uzdraví, mal by zostať uzdravený a začať nový život.

Mali by sme teda prísť k Bohu so svojou chorobou a slabosťou a nechať sa uzdraviť – a potom tiež zostať uzdravení a už sa nevracať späť do starého života.